|
Právě je 576 návštěvník(ů) a 1 uživatel(ů) online: ivanp
Jste anonymní uživatel. Můžete se zdarma registrovat kliknutím zde
|
Zaznamenali jsme 116635462 přístupů od 17. 10. 2001
|
| |
Teologie: Zmluvy
Vloženo Čtvrtek, 22. prosinec 2011 @ 19:52:36 CET Vložil: Olda |
poslal chani Asi
najznámejšia zmluva v Biblii je Mojžišovský zákon = MZ. Lenže
v Biblii je veľa zmlúv. Niektoré zmluvy, alebo nariadenia sú
staršie ako Mojžišovská zmluva. Napríklad zmluva medzi Noemom a
Bohom v 9. kapitole Genezis. V podstate je to podľa Biblie zmluva
medzi Bohom a celým vtedy žijúcim ľudstvom.
Zaujímavý komentár
je v Katol. Katech. 58odsek: „Zmluva uzavretá s Noemom platí
dovtedy, kým trvá čas národov – teda až do všeobecného
ohlasovania evanjelia. Sväté písmo tak vyjadruje, akú veľkú
svätosť môžu dosiahnuť tí, čo žijú podľa zmluvy s Noemom v
očakávaní Krista, ktorý zhromaždí v jedno rozptýlené Božie
deti.“ Súčasťou tohto požehnania je aj nariadenie o krvi.
Podobne sa vyjadril aj Luther, aj keď vychádzal z 15.kap Skutkov.
„...so müssen wir nu lehren und treiben, daß kein Fürst, Herr,
Bürger noch Baur, hinfurt Gänse, Rehe, Hirs, Schweinefleisch im
Schwarzen esse... Und sonderlich müssen die Bürger und Baurn kein
Rothwurst oder Blutwurst essen“ (Von den Conciliis und Kirchen,
1539). Čo znamená, že žiadne knieža a sedliak nebude jesť mäso
s krvou a hlavne krvavničky.
Pred
MZ boli tiež rozdelené zvieratá na čisté a nečisté, bol
zavedený sabat, obriezka, bol zavedený desiatok, sú tu spomínané
obete. K všetkým týmto nariadeniam sa opätovne vyjadrujú
novozákonní pisatelia.
Pred
MZ bola uzavretá aj zmluva s Abrahámom, ktorej dosah časovo aj
teritoriálne ďaleko presahuje MZ. Je to jednostranná zmluva, čo
znamená, že Najvyšší sa rozhodol oznámiť svoj zámer vernému
mužovi a že bude mať v tejto zmluve čestné miesto. Ale úplne
najprvšie je rozhodnutie z 1M3,15 – z tohto sa odvíjajú všetky
zmluvy Biblie, nazývané niekedy protoevanjelium.
Keď
Pavol hovorí v 7. kap Rimanom, že sme oslobodení od zákona –
6.verš, tak má na mysli kompletný MZ, vrátane desatora, lebo v 7.
verši pripomína desiate prikázanie. Podobne v 2Kor 3,11 sa píše
o odstránení toho, čo je jasne pred tým opísané ako desatoro.
Aj Ellen Gould Whiteová, L. Munilla C.E. Wheeling v knihe:
„Nachádzanie
vnútorného pokoja“ na strane 136, poznámka pod čiarou:
„Žiaľ, Pavol nerozlišuje medzi týmito dvoma zákonmi ale hovorí
len o „zákone“. Pavol nerozlišoval to čo tvorí jednoliaty
celok.
Dávnejšie
som čítal úvod k Svätému písmu, k novému zákonu, kde bolo o
MZ napísané, že to bol ešte nedokonalý zákon, až príchodom
Krista sme spoznali dokonalú novú zmluvu.
MZ
je zákon od Boha, Mojžiš je len sprostredkovateľ a ťažko si
predstaviť, že Boh dá napísať nedokonalý zákon. Predstavme si,
že sa stavia budova a postaví sa aj lešenie. Je nerozumné
obdivovať krásu lešenia, uprednostňovať lešenie na úkor
konečného cieľa, postavenie budovy. Lešenie je dokonalé, hodné
chvály, a žiadne lepšie neexistuje, ale keď splní svoj účel
nie je viac potrebné, v takom zmysle je zastarané –
Ži7,11;18;19; 8,13. Úlohu MZ nám môže
pomôcť pochopiť aj takéto znázornenie: Dieťa niečo pokazí.
Správne by to malo napraviť dieťa, lebo len ono je vinník, otec
nemá žiadny podiel na vine dieťaťa. Lenže nakoniec to musí
napraviť aj tak otec, lebo nikto iný to nedokáže. Keď to otec
napraví, veľmi bude záležať na tom ako sa bude správať dieťa,
ale to už predbieham. MZ mal pomôcť židom uvedomiť si že sú v
slepej uličke, s ktorej sa vlastnými silami nedostanú. MZ aj
alegorickým spôsobom naznačoval riešenie, pomocou obetí,
funkciou veľkňaza a kňazov. Všetky tieto veci poukazujú na
skutočné riešenie a tým je Kristus. MZ je vychovávateľom ku
Kristovi.
Poznať
MZ je užitočné z viacerých hľadísk, lepšie poznáme autora.
Každý
zákon má zmysel len ako celok. MZ je naviazaný aj na existenciu
svätostánku/chrámu. Je účinný aj vďaka trestom. Keď porovnáme
MZ a staroveké svetské zákoníky, dá sa povedať, že svet je
veľmi citlivý na súkromný majetok, ale málo ho trápi
nemravnosť. MZ nemravnosť trestal aj smrťou, ale zlodejov náhradou
majetku väzenie bolo len vo svete, v MZ nie, len u skazených
júdskych kráľov. MZ súvisí aj s územím zasľúbenej krajiny.
Dedič, pokiaľ bol žena, sa mohol zosobášiť len s členom
vlastného kmeňa, tak sa územná celistvosť kmeňov nemala meniť.
Tiež nebolo možné skupovať pôdu a tak zväčšovať majetok,
vďaka sabatnému systému malo dôjsť vždy k návratu k pôvodnému
stavu, tak isto nikto sa nemal trvalo dostať do otroctva.
Vojenský
zákon oslobodzoval od vojenskej povinnosti toho, kto sa zasnúbil,
postavil dom, vysadil vinicu, alebo sa bál; dnes nepredstaviteľné.
MZ
má aj všeobecne platné prvky, napr oko za oko, duša za dušu.
Možno povedať, že tento zákon platí univerzálne, ale od smrti
Krista – v zástupnom význame. Ak som kresťan, tak sa nemôžem
pomstiť, vykonať trest, na niekom za koho dal dušu Kristus.
Medzi
starozákonné prvky patrí aj rozdelenie ľudí na národ a kňazov.
Nový zákon píše o organizačnej štruktúre, ale nepíše o
triede kňazov v špeciálnych oblečeniach s kadidlami, MZ áno.
MZ
je aj milosrdný, zohľadňuje tvrdosť aj slabosť srdca. Napríklad
zákony o rozvode, o mnohoženstve sú napísané, pretože sa
dopredu počítalo so slabosťou ľudí. V 5M 21,11 sa píše o
zajatých cudzinkách krásnej postavy, ktoré si mohli hebreji vziať
za ženy. Mal Boh radšej pekné ženy ako ostatné? Určite nie, pre
slabosť mužov bol tento zákon napísaný. Posledná kniha Biblie
je napísaná v hebrejských symboloch, jej porozumenie je podmienené
poznaním MZ.
MZ
dáva menší priestor na postoj k hriechu, ale nová zmluva považuje
pohnútky a postoj k hriechu za dôležitejšie ako veľkosť
samotného hriechu. Môže sa stať, že vrah a alkoholik môže byť
pre Boha zaujímavejší ako človek, ktorý celý život výrazne
neprestúpil žiadny zákon, ale nikdy sa nedal formovať Bohom, ani
ho nezaujíma, že za neho zomrel Ježiš. (jedli pili, ženili sa a
nevšimli si...) Prirovnanie: Rozumný otec rád zapája svoje malé
deti do roboty, nie preto že očakáva, že mu nejako významne
pomôžu, ale preto, že chce ich učiť zodpovednosti a k
spolupráci. Otec ich nehodnotí podľa ich vykonaných skutkov a
podľa ich schopností, či všetko vykonali podľa nariadenia.
Hodnotí ich podľa ich snahy, podľa prejavenej obetavosti a
úprimnej túžby konať jeho vôľu. Tak sa zákon dostáva z
kamenných dosiek do srdca – Jer 31,31-33.
Kresťan
nemôže byť zachránený na základe skutkov, ktorými sa snaží
dodržiavať desatoro, ale na základe skutkov, s ktorých vidieť,
že si váži výkupnú obeť. To znamená, že keby kresťan niekomu
ukradol peniaze, nebol by odsúdený preto lebo nedodržal
"desatoro", ale mohol by byt' odsúdený preto, lebo svojim
životom neprejavil vieru v toho, kto za nás zomrel a komu by sme sa
mali páčiť. Dnes sa pokazené medziľudské vzťahy nahradzujú
nariadeniami predpismi a zákonmi, ale kresťania by mali ísť
opačnou cestou.
Ježiš
Kristus sa narodil v zmluvnom národe a žil celý pozemský život
pod MZ, nie len pod desiatymi prikázaniami. Stal sa zakladateľom
kresťanstva, ale sám kresťanom nikdy nebol. Z toho môžu vyplývať
niektoré nezrovnalosti. Keď sa Ježiša pýtali čo je
najdôležitejšie, nepovedal, že stačí žiť podľa desatora, ale
pripomínal kráľovský zákon Jak2,8(milovať blížneho a
Boha...). Len v prípade bohatého židovského mládenca
citoval desatoro, zrejme kvôli zdôrazneniu kontrastu, medzi tým čo
robí mládenec a mal by robiť, ale nie preto, žeby mal mládenec
problémy s desatorom. Mládenec mal problémy s obetavou láskou, čo
je jadrom kresťanskej viery.
Mat
5,17 – Neprišiel som Zákon a prorokov zničiť, ale naplniť.
Ježiš ako jediný dokonale žil podľa MZ – naplnil ho; tým
dokázal, že je použiteľný ako obeť za ľudí. Ježiš je
ústrednou postavou, o ktorej prorokovali všetci pisatelia Biblie.
Keď bol Ježiš Kristus vzkriesený, povedal: „toto sú moje
slová, ktoré som vám hovoril, keď som bol ešte s vami, že sa
musí splniť všetko napísané o mne v Mojžišovskom zákone,
v Prorokoch a Žalmoch“ - Luk. 24,44. Všetko sa splnilo –
naplnilo. Zákon bol vychovávateľom ku Kristovi. Funkcia lešenia
sa naplnila a lešenie sa stalo zastaralým, nepotrebným.
Pavol
citoval z MZ; napr. – nedáš náhubok dobytku. Určite nemal na
mysli pôvodné uplatnenie, teda literu, ale ducha myšlienky. Alebo
– cti otca a matku svoju. Je to všeobecná pravda, ktorá nikdy
nemôže stratiť zmysel. Ale Pavol určite nemal na mysli uplatnenie
prikázania v kontexte MZ, napríklad ukameňovanie nenapraviteľných
detí.
V
Biblii je ešte veľa zákonov a zmlúv. Ja sa teším na splnenie Oz
2,18(20) Pred naším domom sa
každý rok hrali poľné zajace, tento rok zmizli.
|
Re: Zmluvy (Skóre: 1) Vložil: poutnick v Pátek, 23. prosinec 2011 @ 10:26:13 CET (O uživateli | Poslat zprávu) | Co se týče těch polních zajíců a jiné podobné zvěře tak nedávno jsem slyšel zajímavé vyjádření jednoho myslivce. K tomu proč podle něho výrazně ubývají některé druhy zatímco jiné přibývají. Podle něj je to tím že leta nehubíme predátory všeho druhu a že je intenzivně chráníme. Zejména lišky, kuny a dravé ptáky. Odnášejí to především ptáci kteří hnízdí na zemi, jako jsou třeba koroptve nebo bažanti mimo chráněné bažantnice. Okolo rybníků prý vídá spoustu dravých motáků ale žádnou čejku. Zajíc patří k základní kořisti lišek. Dřív bylo pro myslivce tou největší hanbou když měl v revíru na sněhu liščí stopy. Proto se lišky raději držely u lidí a lovily drůbež. To už dneska moc nedělají, když mohou nerušeně žít v lese a na poli.
|
|
|
Re: Zmluvy (Skóre: 1) Vložil: Krispus (ryba@iol.cz) v Pátek, 23. prosinec 2011 @ 14:50:43 CET (O uživateli | Poslat zprávu) | Zajaci zmizli od vašich oken , protože letos bude zřejmě mírná zima. Asi bydlíte někde v lese . Na sídlišti by se asi zající neproháněly . Naše kočka je letos méně tučná než jiné roky. Ptáci ještě nevzaly útokem aronii na zahradě.....taky dobře |
|
|
Re: Zmluvy (Skóre: 1) Vložil: chani (chani.somr@email.cz) v Pondělí, 09. duben 2012 @ 17:11:33 CEST (O uživateli | Poslat zprávu) | Sk
15,19-20: „Preto si myslím, že neslobodno znepokojovať tých, čo
sa z pohanov obracajú k Bohu, ale im treba napísať, aby sa zdŕžali
poškvrneného modlami, smilstva, zaduseného a krvi.“
Aj
keď to na prvý pohľad nevyzerá, zoznam týchto štyroch
požiadavok nie je náhodný. Napríklad tam nie je napísané, že
kresťania sa majú zdržiavať krádeže a vraždy. Je to
pochopiteľné, pretože na tieto hriechy boli vždy vnímavé všetky
spoločenské zriadenia a nebol by to špecifický odkaz kresťanov
zo židov pre kresťanov z pohanov. Na druhej strane tam nie sú
napísané ani ďalšie typické „židovské bremená“ -1) ako je
napr. dodržiavanie rozličných sviatkov a dní, nejedenie určitých
jedál. Z toho vyplýva že to, čo pre kresťanov ostalo ako typicky
„židovské“ je len zdržiavať sa obetované modlám,
smilstva a krvi. Nič viac. Keby to mal byť aj sabat, tak toto
je ideálne miesto, kde by to muselo byť napísané.
S
tým súhlasia aj komentáre v katolíckych prekladoch-2), len
nesúhlasím s tým že ide o dočasné obmedzenie, veď dočasne sa
raní kresťania museli obmedzovať skoro s celým Mojžišovským
zákonom, nie len z týmito nevyhnutnými(28verš)
štyrmi požiadavkami.
Moj.
zákon nebol modlárstvo, ale bol daný od Boha a má priaznivý
vplyv na kvalitu života-3). Keď sa chcel kresťan s voľnosťou
pohybovať v židovskom prostredí, tak sa dal obrezať. Napr kresťan
Pavol obrezal kresťana Timotea Sk16,3. Timotej neprotestoval, kvôli
tomu, že to nebolo zaradené medzi nevyhnutné požiadavky. To
znamená, že nevyhnutnosť tu má zásadný, časovo neobmedzený
význam. Pilát, neobrezanec nemal záujem o judaizmus a aj keď bol
autorita, musel sa podriadiť, vyjsť z paláca za židmi, aby sa s
nimi mohol rozprávať Ján18,28. To tiež dokumentuje, aké bolo
dôležité pre kresťanov držať sa Moj. zákona, nie len v
nevyhnutných veciach. Je tiež prirodzené, že pre kresťanov bolo
nutné dodržiavať sabat, keď sa pohybovali v oblastiach kde bolo
veľa židov. A kto dnes býva v Izraeli, musí stále rešpektovať
sabat, inak v niektorých oblastiach hrozí zahádzanie kameňmi.
Tiež Sk18,18 hovoria o nejakom sľube, ktorý vyplýval z Moj.
zákona, kresťan Pavol tento sľub bral vážne, nepovedal, že to
už nie je nevyhnutná vec a ako kresťan nie je pod zákonom. Ale na
druhej strane si myslím, že keby kresťania dodržiavali aj deň
zmierenia, tak by tým dali najavo, že neveria vo výkupnú obeť
(Lv16).
Výnos
z 15. kapitoly Skutkov má univerzálnu časovú platnosť pre
kresťanov a je neobmedzene nevyhnutný. Aj z niektorých
historických správ to vyplýva, z obdobia, kedy už nemalo zmysel
brať ohľad na židov Tertullian, Eusébius.
Keď
som sa pýtal jedného pána farára, prečo katolíci môžu jesť
krv, keď v KK58 sa píše, že zmluva s Noemom platí dodnes, tak mi
povedal, že zmluva síce platí, ale obsah zmluvy už nie. Teológov
také vysvetlenie môže uspokojovať, ale mňa určite nie.
Biblia
hovorí o všetkých dobách ako o dobách, keď sa nemala a nemá
jesť krv. Pri stvorení prvých ľudí, sa píše o jedení len
rastlinnej potravy. Po potope sa píše o jedení mäsa ale bez krvi
G9,4;12 . V 15. kap. Skutkov sa znovu píše, že kresťania nemajú
jesť krv. A proroci do budúcnosti opäť píšu, napr Iz11,6n...
Jedinou výnimkou, že sa môže jesť krv je príkaz (paradoxne) z
Mojžišovského zákona, kde sa píše, že židia mohli cudzincom
predať nevykrvácané zvieratá 5M14,21. Každý sa riadil podľa
svojho svedomia, boží služobníci, vtedy židia, si ho mali školiť
podľa zákona a príležitostných cudzincov to nezaujímalo, Jahve
to rešpektuje.
Keď
Pavol napísal v Kol2,6 že všetko môžeme jesť, tak mal na mysli
všetky potraviny a nie krv. Veď Pavol bol tiež na sneme v
Jeruzaleme-15. kap. Skutkov. Je to to isté, ako keď Noemovi bolo
povedané, aby zo všetkých zvierat zobral po jednom páre. A
potom mu bolo povedané aby z čistých zvierat zobral sedem párov.
Pán Krivelov v tom videl rozpor, ja nie. Alebo Sofonijáš povedal v
S1,18, že budú vyhladení všetci obyvatelia zeme. Ale v
S2,3 už píše, že pokorní zeme nie. Je to rozpor? Takých
„rozporov“ v Biblii je viac a stávajú sa živnou pôdou
zbytočných teologických debát.
1)typicky
„židovské bremená“ si židia dokázali udržať aj izolovane
od sveta, napr za čias Antiocha Epifanesa, (170pnl) sa podarilo z
Galiley utiecť asi siedmim rodinám židov do Indie, Ich potomkovia
dávno zabudli na hebrejčinu, stratili svoje knihy, ale dodnes majú
obriezku a sabat, ale tiež prijali kastovný systém.
2)Kat
preklad, Lazík 1970; komentár k Sk15,19: „Židom bolo zakázané
užívať krv zvierat , jesť mäso z takých zvierat, z ktorých
vôbec alebo čiastočne nevytiekla krv (také mäso pokladali za
rovnaké s mäsom zadusených zadlávených zvierat). Keď teda sv.
Jakub žiada od obrátených pohanov, aby hľadeli na obradné zvyky
Židov, tým navrhuje istú kompromisnú dohodu, aby sa aspoň v
niečom vyhovelo krajným požiadavkám prepiatych horlivcov za Zákon
Mojžišov. Ináč smilstvo je zakázané aj prirodzeným zákonom
Božím. Zdôrazňuje sa to asi preto, lebo väčšina pohanov
nepokladala smilstvo za ťažký priestupok proti mravnosti.
Ostatné tri veci (mäso z obetovaných zvierat u modlárov,
zaduseniny a krv) by boli kresťanovi ľahostajné veci. Sv Jakub
predsa žiada, aby to zachovávali aj kresťania Sýrie, Cilície a
Fenície, žeby sa Židia nemohli odvolávať na tieto veci ako na
zámienku, pre ktorú nechcú vstúpiť do Cirkvi. Zákaz je
vyslovený v Gn 9,4; Ex 34,35; Lv 3,17; 5,2; 17,10-16. Keď časom
prestali príčiny, najmä uvedené ohľady na Židov, prestala aj
záväznosť Jakubových predpisov, okrem smilstva, ktorého zákon
nemohli zrušiť.“ (V novších prekladoch, smilstvo na tomto
mieste, katolícky teológovia považujú za špecifický prípad
neplatného príbuzenského manželstva.)
3)Zákon
môže na prvý pohľad vyzerať ako obťažujúce bremeno, v
skutočnosti má ďalekosiahly praktický význam. Štatistiky
úmrtnosti z minulých storočí ukazujú, že židia žili aspoň o
10 rokov dlhšie ako iné národy, v ktorých žili. Židovské
manželstvá boli stabilnejšie. Podľa franfurktskej ročenky z roku
1855 sa židia vtedy v priemere dožívali 48 rokov a 9
mesiacov. Nežidia 36 rokov a 11 mesiacov. Vo
východnej Európe bol rozdiel ešte markantnejší. V európskom
Rusku bola ročná židovská úmrtnosť dokonca ešte nižšia ako u
zámožnej protestantskej menšiny a dvakrát nižšia ako u
pravoslávnej väčšiny, Dejiny židovského národa, Paul Johnson,
str343.
|
|
|
|
|