Tvorba: Historie prvních 1 000 let Církve
Vloženo Pátek, 09. únor 2007 @ 14:36:28 CET Vložil: xxx |
Historie prvních 1 000 let Církve
pred 4 – Herodes dal v Betleheme a na okolí povraždiť všetkých chlapcov vo veku do dvoch rokov (asi štyridsať detí); v liturgii sa na ich počesť slávi sviatok Svätých Neviniatok (28. decembra).
okolo 30 – Za kráľa Herodesa Antipasa bol sťatý sv. Ján Krstiteľ, predchodca Ježiša Krista.
okolo 36 – Bol ukameňovaný sv. Štefan, diakon – prvomučeník; pochádzal z okruhu helenisticky vzdelaných Židov z diaspóry. 42 – Sv. Jakub Starší ako prvý z apoštolov zomrel mučeníckou smrťou; v 7. stor. preniesli jeho relikvie do španielskej Compostelly (Santiago de Compostella v 10.-15. stor. patrilo medzi najvýznamnejšie pútnické miesta).
okolo 50 – Sv. Matúš, apoštol a evanjelista, po svojom účinkovaní v Etiópii, v Perzii a Macedónii zomrel mučeníckou smrťou.
– Sv. Bartolomej (Natanael), apoštol, zomrel ako mučeník na rozkaz kráľa Astyága v Arménii (zaživa mu stiahli kožu z tela a sťali ho).
okolo 60 – Sv. Ondrej, brat apoštola Petra, bol ukrižovaný na kríži v podobe písmena X v Patrase (v južnom Grécku); od r. 1964 sú jeho relikvie v tamojšej jemu zasvätenej katedrále.
okolo 61 – V Salamine na ostrove Cyprus bol ukameňovaný sv. Barnabáš, levita, muž dobrý, plný Ducha Svätého a viery" (Sk 11, 24).
62 – Jeruzalemský biskup sv. Jakub Mladší, Alfejov syn, bol na Veľkú noc zhodený z chrámového cimburia a ukameňovaný.
63 – Sv. Matej (za apoštola vyvolený po Judášovej zrade) pôsobil v Palestíne a potom v Etiópii, kde bol ukameňovaný a sťatý sekerou.
64 alebo 67 – Ukrižovaný dolu hlavou bol sv. Peter, apoštol a rímsky biskup. Nad jeho hrobom dal Konštantín I. Veľký v prvej pol. 4. stor. postaviť Baziliku sv. Petra.
– V Ríme bol väznený a sťatý sv. Pavol, apoštol národov. Nad jeho hrobom sa týči Bazilika San Paolo fuori le mura.
okolo 72 – Sv. Tomáša, apoštola, prebodli kopijou na misijnej ceste v Mailapure pri Madrase v Indii.
okolo 76 – Mučenícku smrť podstúpil sv. Línus, pomocník a prvý nástupca sv. Petra.
pred 80 – Sv. Šimon, apoštol ,,Zelótes" ( Horlivec"), a sv. Júda Tadeáš, apoštol, spoločne podstúpili mučenícku smrť v Mezopotámii.
okolo 80 – Sv. Filip, apoštol, bol ukrižovaný a ukameňovaný v Hierapolise.
88 – Za cisára Domiciána bol umučený sv. Klétus (Anaklét), druhý nástupca sv. Petra.
okolo 90 – Za cisára Domiciána poslali do vyhnanstva na ostrov Patmos sv. Jána, apoštola a evanjelistu; zomrel prirodzenou smrťou okolo r. 100 v Efeze.
97 – Vo vyhnanstve pri Chersone (na Kryme) zomrel ako mučeník sv. Klement I. Rímsky; jeho relikvie priniesli solúnski bratia r. 863 aj na naše územie.
okolo 100 – Sv. Marek, evanjelista a pomocník sv. Petra, bol umučený v Alexandrii v Egypte. Jeho relikvie sú uložené v Chráme sv. Marka v Benátkach.
– Ako mučeník zomrel v Grécku v Tébach alebo v Parnase vo veku 84 rokov sv. Lukáš, evanjelista, lekár, pomocník sv. Pavla.
okolo 110 – Učeník apoštola Jána, neskôr biskup v Antiochii Ignác, sv., zomrel ako mučeník – za Trajána ho v rímskom Koloseu hodili šelmám.
okolo 155 – Justín, sv. v diele Apológia uvádzal dôležitosť zasvätenia pre mužov i ženy na dosiahnutie nebeského kráľovstva.
156 – Biskup Polykarp zo Smyrny, sv., bol upálený. V súvislosti s jeho smrťou sa zachovala najstaršia správa o martýriu.
165 – V Ríme zomrel mučeníckou smrťou Justín, sv. Bol prvým kresťanským filozofom; napísal dva apologetické spisy na obranu viery.
177 – V Lyone zomrelo mučeníckou smrťou asi 49 kresťanov.
okolo 202 – Mučenícku smrť podstúpil lyonský biskup Irenej, sv.
203 – V Kartágu zomreli mučeníckou smrťou Perpetua, sv., a Felicita, sv.
okolo 207-210 – Tertullianus (+ po 220), tvorca latinského cirkevného jazyka, v spise De virginibus doložil existenciu cirkevného stavu panien, ako aj ich zvyk nosiť závoj. Tertullianus viackrát potvrdil existenciu arcanskej disciplíny – ranokresťanský zvyk zachovávať pred nepokrstenými mlčanlivosť o veciach viery, o cirkevnom poriadku a obradoch z úcty k zjaveným pravdám.
230 – Ako mučenica zomrela panna Cecília, sv. Je patrónkou hudobníkov.
235 – Pápeža Ponciána, sv., v piatom roku jeho pontifikátu na príkaz Maximiána poslali do vyhnanstva na Sardíniu, kde aj zomrel.
okolo 250 – Mučeníckou smrťou v Ríme zomrel pápež Fabián, sv.
– V Alexandrii bola mučená a napokon upálená Apolónia, sv.
– V Catánii na Sicílii podstúpila mučenícku smrť panna Agáta, sv.
258 – Pápež Sixtus II., sv., a jeho štyria diakoni podstúpili v Ríme mučenícku smrť za vieru.
– Martýrskou smrťou zomrel diakon Vavrinec, sv.
– Bol sťatý Cyprián, sv., biskup v Kartágu, cirkev. spisovateľ, autor viacerých diel, o.i. De ecclesiae unitate, De habitu virginum; o jeho rozsudku sa zachovali autentické záznamy v rímskej štátnej legislatíve.
okolo 268 – V Ríme bol sťatý Valentín, sv., biskup v Terni.
okolo 272 – Anton Veľký, sv. (+356) sa ako 20-ročný utiahol do egyptskej púšte a zomrel vo veku 105 rokov; založil tam spoločenstvo anachorétov (eremitov, pustovníkov). V takomto spôsobe života mnohí videli možnosť dosiahnuť najvyšší stupeň kresťanskej dokonalosti.
okolo 300 – Praktizované pokánie za tzv. ťažké hriechy (odpadnutie od viery, zapretie viery, vražda, smilstvo) mohlo byť po krste uložené iba raz. Spôsob konania pokánia riadil biskup, až neskôr boli ustanovení tzv. penitenciári.
okolo 303 – Na Sicílii zomrel ako mučeník mladý rímsky kresťan Vít (Vitus), sv. Jeho relikvie sú uložené v Chráme sv. Víta na Pražskom hrade.
okolo 304 – Uršuľa, sv., Lucia, sv., a ich spoločníčky zomreli mučeníckou smrťou.
– Rímsky legionár Florián, sv., v meste Lauriacum (Lorch) bol za cisára Diokleciána ako kresťan zatknutý, mučený a odsúdený na smrť utopením v rieke Emža.
okolo 305 – Po krutom mučení bol sťatý kresťanský vojak v Diospolise Juraj, sv.
– V Antiochii zomrela martýrskou smrťou mladá kresťanka Margita, sv.
310 – Mučenícku smrť podstúpilo 40 kresťanov zo Sebasty.
311 – Zomrel Timotej, sv., mučeník.
okolo 316 – Bol mučený a sťatý biskup v Sebaste Blažej, sv.
okolo 320 – Pachomius Starší, sv. (+347) založil na nílskom ostrove Tabenna kláštor. Zaviedol tam spoločný život mníchov podľa presne určeného poriadku pod vedením opáta; spísal pravidlá – prvú kláštornú regulu na Východe. Stal sa zakladateľom spoločného rádového života čiže cenobitického mníšstva (spoločný život = koinos bios = cenóbium).
okolo 336 – Atanáz, sv. (+373) počas svojho vyhnanstva v Trevíre napísal životopis sv. Antona Veľkého (Vita Sancti Antonii); oboznámil tak západnú časť Rímskej ríše s rehoľníctvom vo východných provinciách.
341 – V egyptskej púšti zomrel pustovník Pavol Tébsky, sv. (*228), auctor et princeps vitae monasticae" (zakladateľ pustovníckeho života), patrón rehole pavlínov.
okolo 350 – Orsies, nasledovník Pachomia, zanechal dôležité svedectvo o mníšskom spôsobe života v diele Liber patris nostri Orsiesi.
okolo 358 – Bazil Veľký, sv., a Gregor Naziánsky, sv., zostavili dve verzie pravidiel rehoľníckeho života Magna et parva regula vo východnej cirkvi. Už za života Bazila Veľkého žilo v kláštoroch na Východe okolo 8000 mníchov, a preto ho označujú za zakladateľa rehole baziliánov.
okolo 362 – Biskupom vo Verone sa stal Zeno, sv. (+371), vynikajúci kazateľ a nábož. spisovateľ (zachovalo sa 93 jeho traktátov); popritom sa venoval charitatívnej činnosti – sám sa staral o chorých a chudobných. Je uctievaný ako patrón Verony.
373 – V Alexandrii zomrel grécky cirkevný učiteľ, od r. 328 patriarcha Atanáz, sv. (* asi 295).
375 – Martin, biskup v Tours, sv. (+397) založením kláštora Ligugé pri Poitiers dal základy rozvoju rehoľníctva v Rímskej ríši.
385 – V Betleheme sa usadil Hieronym, sv. Bol jedným zo štyroch latinských cirkevných otcov.
386 – Zomrel biskup Cyril Jeruzalemský, sv.
390 – Zomrel biskup Gregor Naziánsky, sv., cirkevný otec.
395-397 – Augustín, biskup v Hippo, založil komunitu klerikov a zostavil pre ňu prvé pravidlá duchovného života – regulu, najstaršiu na Západe, ktorá predstavovala základné východisko pre mnohé rehoľné spoločenstvá v dejinách Cirkvi až do súčasnosti.
397 – Zomrel milánsky biskup Ambróz, sv. (*339), najstarší zo štyroch lat. cirkevných otcov, autor exegetických spisov Starého zákona; písal tiež liturgické hymny, ale najmä traktáty o Panne Márii, Najsv. Trojici – ako polemické diela proti ariánom. Pochovaný je v krypte milánskej Baziliky San Ambrogio.
398 – Carihradského patriarchu Jána Chryzostoma Zlatoústeho, sv. (*344), gréckeho cirkevného učiteľa, pre kritiku vyšších vrstiev spoločnosti zosadili a poslali do vyhnanstva, kde r. 407 zomrel.
400 – Zomrel biskup Severín, sv.
okolo 410 – Honoratus, sv. (+430) založil kláštor Lérins pri Marseille; bol jeho prvým opátom. Odtiaľ sa šírila mohutná vlna kláštorného života pozdĺž rieky Rhôny – mnohí rehoľníci z týchto kláštorov sa neskôr stali biskupmi pôsobiacimi v celej Galii.
411 – Breviarium Syracum zostavené v Edesse predstavuje najstarší súpis mučeníkov (martyrológium).
415 – Ján Cassian (+435) založil pri Marseille Kláštor sv. Viktora.
430 – Pri útoku Vandalov na mesto Hippo zomrel tamojší biskup Augustín, sv., jeden zo štyroch latinských cirkevných otcov (spolu so sv. Ambrózom, Gregorom, Hieronymom).
okolo 450 – Martyrologium Hieronymianum zo severnej Itálie uvádza až 3000 mien mučeníkov a svätcov.
451 – Koncil v Chalcedóne podriadil rehoľníkov právomoci miestnych biskupov. Zriadenie káštora a odchod mníchov z kláštora mohol povoliť iba biskup (kán. 4 a 20). Vystúpenie z kláštora sa trestalo exkomunikáciou (kán. 17).
459 – Zomrel Simeon, sv., stylita, ktorý neďaleko Antiochie žil vyše 30 rokov na stĺpe vysokom asi 20 m; svojimi kázňami sa stal známym v širokom okolí a ako zmierovací sudca v rôznych sporoch sa tešil veľkej vážnosti.
461 – Zomrel írsky biskup Patrik, sv.
493 – Zomrel Simeonov žiak stylita Daniel, sv.; prežil tiež 30 rokov na stĺpe neďaleko Carihradu. (Styliti – pustovníci žijúci na stĺpoch, čím chceli naznačiť, že sa odpútali od vecí pozemských a túžia byť čo najbližšie k nebesám.)
529 – Benedikt z Nurzie, sv. (+547) založil na pahorku medzi Rímom a Neapolom kláštor Monte Cassino.
536 – Regula monasteriorum opáta montecassinského kláštora Benedikta z Nurzie stanovila pravidlá duchovného života rehoľníkov v presne určenom striedaní práce a modlitby podľa zásady ora et labora (modli sa a pracuj).Vytvorením tejto reguly, ktorá bola súčasne cirkevným zákonníkom i duchovným návodom, sa sv. Benedikt stal zakladateľom západného rehoľníctva.
543 – Zomrel opát Benedikt z Nurzie, sv. (*480), uctievaný ako patrón Európy.
547 – Zomrela Scholastika, sv., sestra sv. Benedikta z Nurzie, prvá predstavená ženského kláštora benediktínok.
okolo 555 – Flavius Cassiodor (+583) založil kláštor Vivarium, kde sa z jeho podnetu venovali klasickému a teologickému štúdiu. Tak sa v kláštoroch postupne vytvárali centrá teologickej a humanitnej vzdelanosti v období raného stredoveku.
590 – Kolumbán, sv., pôvodom z Írska, zostavil Knihy pokánia, kde o. i. nabádal k častejšej spovedi. Írski mnísi sa považujú za rozširovateľov ušnej spovede, ktorú sami praktizovali v kláštoroch.
okolo 600 – Írsko-škótski misionári Kolumbán, sv., Amandus (+ 681) a ďalší pôsobili aj na území dnešného Slovenska.
pred 604 – Epistula prima pápeža Gregora I. Veľkého (+604) stanovila 18. rok ako kanonický vek pre vstup do kláštora.
604 Zomrel Augustín, sv., prvý arcibiskup v Canterbury. Je uctievaný ako ,apoštol Anglicka'.
612 – Írsky misionár Kolumbán Mladší, sv., založil v sever. Taliansku kláštor Bobbio s prísnou regulou.
okolo 620 – Zomrel alexandrijský patriarcha Ján Almužník, sv. (* asi 560), ktorý sa popri pastorácii preslávil dobročinnosťou – zriaďoval nemocnice, sirotince, chudobince. (Z Cypru, kde bol pochovaný, preniesli jeho ostatky do Carihradu, odtiaľ r. 1247 do Benátok, potom do Budína, napokon r. 1732 boli slávnostne uložené v novopostavenej Kaplnke sv. Jána Almužníka v Dóme sv. Martina v Bratislave.)
659 – Zomrela Gertrúda, sv., predstavená kláštora v Nivelles.
692 – II. trullanská synoda v Carihrade stanovila najnižší vek 10 rokov na prijatie detí do kláštora (oblátov).
okolo 717 – Hubert z Akvitánie, sv. (+726) sa stal prvým biskupom vo flámskom meste Li ge; po celom ardenskom kraji podnikal misijné cesty, dal postaviť veľa kostolov. (O sto rokov po jeho smrti r. 825 pomenovali po ňom benedikt. opátstvo St. Hubert en Ardennes.)
721 – Zomrel Egídius, sv.; žil ako pustovník, neskôr postavil kláštor v St. Gilles a stal sa jeho opátom.
722 – Mučeníckou smrťou zomrel Emerám, sv.; pôsobil ako misijný biskup v Bavorsku.
727 – V Bruseli zomrel misionár, maastrichtský biskup Hubert, sv.
735 – Lioba, sv. (+782), príbuzná sv. Bonifáca (+754), založila ženský kláštor benediktínok Tauberbischofsheim.
– Zomrel anglosaský mních, učenec, historik Béda Venerabilis (Ctihodný), sv., autor mnohých teologických traktátov; najväčšie dielo 5-zväzkové cirkevné dejiny Anglov Historia Ecclesiastica Gentis Anglorum mu vyslúžilo titul ,otec anglických dejín'.
744 – Z podnetu Bonifáca, sv., založil opát Sturmius, sv. (+779) kláštor vo Fulde, ktorý sa stal významným strediskom duchovného života v Hesensku a Durínsku.
753-754 – Bonifácovo posledné misijné pôsobenie – v Dokkume ho pohanskí Frízi 5. júna 754 zavraždili. Sv. Bonifác je uctievaný ako ,apoštol Nemecka'.
okolo 754 – Zomrel Ján Damascénsky, sv., posledný východný otec.
763 – Založený benediktínsky kláštor Lorsch v Hesensku.
po 779 – Benedikt z Anianne, sv. (+821) zvýšil úroveň kláštorov vo Franskej ríši zavedením jednotnej reguly – predpisovala rehoľníkom aj manuálnu prácu.
796 – Anglosaský učenec, mních Alkuin (+804) sa stal opátom v Kláštore sv. Martina v Tours.
okolo 800 – Franskí benediktíni, pôsobiaci asi od r. 750 ako misionári na území podunajských slovanských kmeňov, založili na vrchu Zobor nad Nitrou prvý kláštor na Slovensku, zasvätený sv. Hypolitovi.
805 – Vo Franskej ríši boli vydané právne predpisy Capitularia (Kapituláre), ktoré vyžadovali, aby všetok klérus žil buď ,monasticae' (ako rehoľníci) alebo ,canonicae' (v kanonických spoločenstvách).
816-817 – Reformné synody opátov v Aachene nariadili návrat k pôvodnej regule sv. Benedikta. Z podnetu cisára Ľudovíta Pobožného synoda vydala vlastné pravidlá Institutio canonica pre klérus žijúci vo svete.
822 – Opátom fuldského kláštora sa stal nemecký teológ Hraban z Fuldy (Hrabanus Maurus), sv. (+856), autor nábožensko-vzdelávacích a filozofických diel a tiež latinsko-nemeckého slovníka k Biblii.
847 – Na žiadosť Ľudovíta Nemca (+876) sa Hrabanus Maurus, sv., praeceptor (učiteľ) Germaniae, vzdal úradu opáta vo Fulde a pôsobil až do svojej smrti r. 856 ako arcibiskup v Mainzi.
868 – Koncom roka sa Konštantínovo zdravie veľmi zhoršilo. Chorý vstúpil v Ríme do gréckeho baziliánskeho kláštora. Tam prijal rehoľné meno Cyril a 14. febr. 869 vo veku 42 rokov zomrel. Pochovali ho v rímskej Bazilike sv. Klimenta (stala sa pútnickým miestom Slovákov prichádzajúcich do Ríma).
885 – Na území svojej provincie zomrel panónsko-moravský arcibiskup Metod, sv. Za svojho nástupcu určil Gorazda, sv.
okolo 900 – V kláštoroch početne prevažovali rehoľníci s kňazským svätením. Ich hlavnou povinnosťou popri udeľovaní sviatostí a kázaní bolo vyučovanie v kláštorných školách.
910 – Vojvoda Viliam z Akvitánie s opátom Bernom založili kláštor v burgundskom Cluny. Napriek ustanoveniam Chalcedónskeho koncilu (kán. 4 a 20) bol kláštor vyňatý z právomoci biskupa a podriadený priamo pápežovi. Zaviedla sa tu prísna disciplína rehoľníkov v úplnej odlúčenosti od okolitého sveta. Veľký význam sa prikladal bohoslužbám. Tým sa opátstvo Cluny stalo centrom reformného hnutia – clunyjskej kláštornej reformy.
935 (alebo 929) – Václav I., sv. (*907), český knieža z rodu Přemyslovcov, bol na príkaz vlastného brata Boleslava I. zavraždený. Stal sa patrónom českých krajín.
937 – Cisár Oto I. (+973) založil benediktínsky Kláštor sv. Maurícia v Magdeburgu.
okolo 950 – Pred arabskou hrozbou sa početné spoločenstvo mníchov uchýlilo na grécky polostrov Chalkidiké. Na svahoch vrchu Atos si vybudovali desiatky kláštorov. Vytvorili tak najvýznamnejšie stredisko východnej (ortodoxnej) cirkvi.
961 – Kráľovná Matilda (+968), vdova po kráľovi Henrichovi I. (+936), založila v Nordhausene ženský kláštor.
okolo 970 – Mlada, dcéra Boleslava I., založila na Pražskom hrade pri Kostole svätého Juraja prvý ženský kláštor v Čechách a stala sa jeho abatišou.
993 11. júna – Pápež Ján XV. (+996) slávnostne kanonizoval biskupa Ulricha z Augsburgu (+973). Bolo to prvé písomne doložené svätorečenie pápežom.
– Boleslav II. z podnetu biskupa Vojtecha založil v Břevnove pri Prahe prvý mužský kláštor v Čechách.
996 – Uhorský kráľ Štefan I., sv., založil benediktínsky kláštor na Panónskom vrchu (Pannonhalme); prvá písomná zmienka o ňom je z r. 1002.
997 23. apr. – Pražského biskupa Vojtecha, priekopníka kresťanstva v Čechách a v Uhorsku, zabili na misiách v okolí Gdanska pohanskí Prusi. Už o dva roky po mučeníckej smrti ho pápež Silvester II. vyhlásil za svätého (r. 999).
Z: http://www.ksnr.sk/dejiny/index.html
Velmi srozumitelně a česky zpracoval jiný autor prvních 1 000 let církve na: http://www.acizek.host.sk/teolog/saints/nezivoty/histprehled.htm
|
