|
Zaznamenali jsme 116809291 přístupů od 17. 10. 2001
|
| |
Kontrasty: Kultúra smrti
Vloženo Pondělí, 24. listopad 2008 @ 15:12:31 CET Vložil: Olda |
poslal Elo
Po páde železnej opony médiá do našich domácností zväčša priniesli
násilie, pornografiu a oslavu zvrátených hodnôt. Je to dôsledok toho, že
západná kultúra je z veľkej miery pod vplyvom tzv. Frankfurtskej školy,
ktorá ju pretvorila na kultúru smrti...
Všetko sa začalo v Nemecku v roku 1923 na univerzite vo Frankfurte nad
Mohanom, kde vznikol Inštitút marxizmu, známy ako Frankfurtská škola. K jeho
hlavným predstaviteľom patrili marxistický filozof György Lukács, marxistický
rebelant Max Horkheimer, taliansky komunista Antonio Gramsci, hudobný kritik
Theodor Adorno, psychológ Erich Fromm a sociológ Wilhelm Reich.
Cieľom tejto školy sa stalo zvrhnutie západnej kultúry. Ako povedal
Lukács: „zmena hodnôt nemôže v celom svete prebehnúť bez zničenia starých
hodnôt a vytvorenia nových revolucionármi“. Podľa Gramsciho je na
zvrhnutie západnej kultúry nevyhnutné prerušiť jej kresťanské a židovské
korene.
Predstavitelia frankfurtskej školy verili, že ak bude rozvrátená
kultúra, ktorá umožnila vznik kapitalizmu, padne aj samotný kapitalizmus.
Uvedomovali si, že dosiahnutie tohto cieľa bude zdĺhavý a namáhavý proces, no
napriek tomu sa rozhodli vybrať touto cestou a dosiahnúť ho.
Významný zlom v dejinách tejto školy nastal v roku 1933, kedy sa
presunula z Nemecka do Ameriky. Príčinou tohto kroku bolo ovládnutie Nemecka
Hitlerom. Predstaviteľmi tejto školy boli totiž židia a marxisti, ktorých
Hitler nemal v láske a tak Nemecko už pre nich nebolo bezpečné.
.pôsobenie v Amerike
Frankfurtská škola ani tu nezaháľala a ako svoj prvý počin, vytvorila
kritickú teóriu. Potom začala hľadať spôsob, ako ju čo najlepšie zaviesť do
spoločnosti. Keď si Lukács so spoločníkmi uvedomili význam škôl pri formovaní
jedincov, rozhodli sa začať pôsobiť na univerzitách a ponúkať študentom kurzy
nového myslenia. Jeden z absolventov tohto kurzu definoval kritickú teóriu, ako
„deštruktívnu kritiku všetkých hlavných prvkov západnej kultúry, vrátane
kresťanstva, kapitalizmu, autority, hierarchického usporiadania, morálky,
tradície, sexuálnych zábran, lojality, vlastenectva, národného uvedomenia,
dedičstva, etnocentrizmu, konvencií a konzervativizmu“. Absolventi týchto
kurzov po skončení štúdia na univerzite, začali šíriť myšlienky Frankfurtskej
školy v spoločnosti, a keďže medzi nimi bolo veľa učiteľov, tak aj na
základných a stredných školách. Keďže úloha škôl pri formovaní ľudí, bola
čoskoro prekonaná silou médií, predstavitelia Frankfurtskej školy sa sústredili
na ich ovládnutie.
.nový morálny kódex
Po získaní vplyvu v médiách, začali prostredníctvom nich šíriť svoju
kritickú teóriu, ktorá začala meniť postoj spoločnosti v otázke hodnôt. A táto
hodnotová nestálosť, bola živnou pôdou pre prijatie nového morálneho kódexu,
ktorý vyvolal doslova revolúciu v morálnych hodnotách spoločnosti.
Čo také prevratné je v tomto kódexe? Jeho prvým princípom je tvrdenie, že
Boh neexistuje, a tak neexistujú žiadne absolútne hodnoty a to, čo je hodnotné
určuje človek, ktorý je sám sebe bohom. Ďalším princípom je tvrdenie, že život
po smrti nemá pokračovanie, a preto treba si ho užiť v čo najväčšej miere,
pričom nezáleží na tom, akým spôsobom. To vedie k tretiemu princípu, ktorý
kladie dôraz na slasť, preto problémom nie sú ani sexuálne vzťahy v trojici, či
na jednu noc. Štvrtý princíp dáva človeku absolútnu moc, keď tvrdí, že len
jedinec určuje, čo je pre neho dobré, hodnotné a správne, preto nemožno súdiť
iných. Ak to chce a páči sa mu to, prečo mu to odopierať? Tento princíp vedie
človeka k zbožšteniu, keď mu dáva status najvyššej bytosti, ktorá má právo
rozhodnúť o svojom, či cudzom bytí a nebytí. Posledným dôležitým princípom je
požiadavka rovnosti a jej právna ochrana pred tými, ktorí ju budú odmietať.
Jednoducho nemožno porovnávať hodnoty, keďže každý si vyberá hodnoty aké chce,
bez ohľadu na to, aký skutočný prínos to pre neho a pre spoločnosť bude mať.
Nový morálny kódex odsunul náboženstvo zo spoločnosti, ktoré bolo dovtedy
podkladom kultúry a hodnôt, jedinou hodnotou sa stala sloboda jedinca.
.dôvod prijatia kódexu
Nové myslenie by sa neuchytilo, ak by spoločnosť stála pevne na svojich
kresťansko-židovských koreňoch, čo sa nestalo. Navyše pôda na prijatie kódexu
bola systematicky pripravovaná predstaviteľmi Frankfurtskej školy. Svoju úlohu
zohralo aj niekoľko ďalších faktorov. Generácia, ktorá prišla v 60. rokoch 20.
storočia, nebola odolná voči novému mysleniu. Nezažila totiž nedostatok, ktorý
by jej ukázal skutočné hodnoty a nezažila vojnu, ktorá by jej ukázala potrebu
bojovať za ne. Preto nedokázala rozlíšiť prínos a dosah tohto myslenia. Svoju
úlohu zohrali aj médiá, ktoré buď nevideli zhubnosť novej morálky, alebo sa
priamo podieľali na jej šírení. Zavŕšením bola vojna vo Vietname, ktorá
otriasla morálnou autoritou. Tí „dobrí“ nevyhrali a vynorila sa otázka, či to
malo zmysel a či má zmysel za niečím stáť.
Príchod kritickej teórie a nového kódexu a využitie nepriaznivých
okolností v spoločnosti, priviedlo ľudí k pochybnosti o hodnotách a morálke,
dôsledkom čoho zavládlo napätie a bolo len otázkou času, kedy sa nájde príčina,
ktorá ho uvoľní...
Smrteľné objatie
Čoskoro po vytvorení kritickej teórie a nového morálneho kódexu, sa
začali nové hodnoty prejavovať aj v bežnom živote spoločnosti. A spoločnosť
začala vykazovať isté znaky, ktoré možno označiť za znaky prichádzajúcej
smrti...
Impulzom pre uplatnenie kritickej teórie a morálneho kódexu, sa stal
príchod prvej hormonálnej antikoncepcie na americký trh v roku 1960. Kým
dovtedy nechcené tehotenstvo bolo poslednou zábranou pred neviazanosťou, teraz
jej už nič nebránilo v ceste. Účinky antikoncepcie však neboli stopercentné a
tak bolo potrebné nájsť spôsob, ako sa „poistiť“. Východiskom sa stal potrat a
sterilizácia. Ďalším zlom nastal uzákonením eutanázie v Austrálii, ktorej
príklad nasledovali aj ďalšie krajiny. Antikoncepcia, sterilizácia, potrat a
eutanázia, sa stali hlavnými prvkami tzv. kultúry smrti.
.zmeny v spoločnosti
Okrem týchto hlavných znakov, možno rozlíšiť aj ďalšie prejavy novej
kultúry. V tomto období sa život bez záväzku stával čoraz populárnejší a
vyústil do vzniku životného štýlu single. Vinou uvoľnenej morálky, zaznamenala
svoje zlaté obdobie aj pornografia a prostitúcia. Súčasťou tejto kultúry, je aj
problém klonovania (pri použití embryonálnych kmeňových buniek dochádza k
zabitiu človeka), umelé oplodnenie (zásah do intimity manželov, navyše prináša
zmätok - dieťa totiž môže mať okrem oficiálnych, aj biologických rodičov),
zásah do génov (riziko vytvorenia ľudí s nadprirodzenými schopnosťami), otázka
transplantácie mozgu (problém identity) a tiež zmrazovanie ľudí (problém
dôstojnosti človeka a hranice medzi životom a smrťou).
Podľa významného bioetika Hansa Rottera, „skôr než ľudia pomocou vedy
urobia jeden krok dopredu, mali by predtým urobiť tri kroky vpred v oblasti morálnej“.
Lenže prijatím morálneho kódexu padli akékoľvek zábrany. Dnes tempo pokroku
diktuje technologická zdatnosť a nie zrelosť človeka.
.dôsledky zmien pre ekonomiku
Situácia v Európe naznačuje, aké dopady môže táto zmena znamenať pre
ekonomiku.
Kým v roku 2000 dosiahol počet obyvateľov Európy číslo 728 miliónov, pri
súčasnej pôrodnosti klesne v roku 2050 na 600 miliónov a na konci 21. storočia
na 207 miliónov. Príčinou tohto faktu je skutočnosť, že z 20 krajín s najnižšou
pôrodnosťou na svete, je 18 v Európe. Pokiaľ nenastane obrat, do roku 2050
počet detí (do 15 rokov) poklesne o 40 % a dosiahne úroveň 87 miliónov, počet
pracujúcich (od 15 do 65 rokov) klesne o 27 % na 365 miliónov a počet starých
ľudí (nad 65 rokov) vzrastie o 50 % a dosiahne číslo 169 miliónov. Teda pomer
pracujúcich k starým ľuďom, dosiahne hodnotu 2:1. Toto sú čísla vymierajúcej
spoločnosti.
Pokiaľ si bude chcieť Európa udržať súčasný pomer 4,8 pracujúceho (od 15
do 64 rokov) na jedného starého človeka, bude musieť do roku 2050 prijať 1,4
miliardy emigrantov. Ak sa tak nestane, starostlivosť o starých ľudí (zdravotná
starostlivosť a dôchodky) si vyžiada buď zvýšenie podielu HDP vynaloženého na
tento účel o 9 až 16 %, alebo zvýšenie daní pracujúcim o 25 až 40 %. Niektorí
sa spoliehajú na prijímanie emigrantov. Na to sa však nemôžeme spoliehať. Na
príklade z Francúzska či Británie vidíme, že nie je jednoduché z emigrantov
urobiť uvedomelých Európanov. Navyše, toto by nebolo skutočné riešenie.
Pokiaľ nenastane zmena hodnôt a samotnej kultúry, len oddialime koniec...
Preferovanie bezhraničnej slobody, individualizmu a rezignácia pre
skutočné hodnoty, začínajú mať negatívne následky pre spoločnosť. Ešte však nič nie je stratené...
Ešte nie je neskoro...
Napriek tomu, že kultúra
zábavy je dnes hlboko zakorenená v spoločnosti, ešte stále je nádej na zmenu v
spoločnosti. To si však vyžaduje diskusiu o hodnotách, na ktorých by mala
stáť...
Podľa Russela Kirka,
významného politológa, filozofa a humanistu, „kultúra vzniká z náboženstva“.
Ak slabne náboženstvo, slabne aj kultúra. Dejiny sú plné príbehov o národoch,
ktoré po tom ako zavrhli Boha, vymreli. Obsah kresťanského morálneho kódexu je
v rozpore s novým kódexom, preto je vytláčaný zo spoločnosti. Nemožno však
hodnoty a prínos týchto dvoch kódexov považovať za rovnocenné. Pretože nový
kódex, ani v oblasti, v ktorej je ospevovaný – teda ako návod k šťastiu
človeka, sa nemôže porovnávať so starým, lebo v skutočnosti vedie človeka do
okov závislostí. A tam sa šťastie nenachádza.
.kultúra na odstrel
Iste, podkladom kultúry môže
byť aj filozofia, či ideológia, ale tie nedávajú taký pevný základ, ako
náboženstvo. Či už pre častú absenciu absolútnych hodnôt, alebo preto, že nie
sú tak hlboko zakorenené v človeku, ako náboženstvo. Výskumy v oblasti
religionistiky potvrdzujú, že neexistuje kmeň, ktorý by nevykazoval aspoň
nejaké prvky religiozity. V každom prípade filozofia, či ideológia ponúkajú
aspoň nejaký systém hodnôt. Ale súčasná západná kultúra pretvorená na kultúru
smrti, nič také neobsahuje. Podľa sociológa Cyrila Martineka „akákoľvek
výchova musí byť zameraná na niečo hodnotné a nikto nemôže vychovávať bez toho,
že by nehodnotil“. Nový kódex sa však stavia proti absolútnym hodnotám a
teda aj proti posudzovaniu prínosu hodnôt.
.zisk nadovšetko?
Hoci na šírení kultúry smrti
sa podpisujú hlavne médiá, istú zodpovednosť nesú aj ekonomické inštitúcie. Súčasná
generácia, ktorá odďaľuje založenie rodiny (a príjme nanajvýš jedno dieťa),
alebo sa rozhodla pre život single, je vďačnou cieľovou/konzumnou skupinou
rôznych spoločností. Vďaka takémuto životnému štýlu, má totiž dostatok voľných
prostriedkov. A o tie je na konzumnom trhu veľký záujem.
Lenže podporovanie tohto štýlu
života, prinesie len krátkodobý efekt. Vymieranie spoločnosti zníži počet
pracovnej sily a tvorbu HDP, rozvráti verejné financie, zvýši daňové zaťaženie
fyzickým a právnickým osobám a zníži počet konzumentov. Preto by bolo lepšie z
dlhodobého hľadiska, podporovať zakladanie rodín a populačný rast. A to aj za
tú cenu, že táto skupina obyvateľstva nemá toľko voľných prostriedkov než
ľudia, ktorí žijú single.
Niektoré firmy tento problém
riešia odchodom do krajín, kde je pri moci totalitný, či diktátorský režim a to
len preto, lebo je tam veľký trh, ktorý vďaka rastúcej demografii neustále
narastá. Na príklade Číny a Venezuely však vidieť, že tieto trhy sú v
skutočnosti nestabilné, zahraničný kapitál môže byť znárodnení (Venezuela) a
vstup firiem na tieto trhy, môže byť oklieštení rôznymi podmienkami (Čína).
Naozaj veríte tomu, že potom,
ako sa tieto neslobodné trhy dostanú na špicu technického pokroku (vďaka
dobrovoľnému odovzdaniu know-how, výmenou za prístup na trh), budú naďalej
otvorené pre zahraničné firmy? Súčasná situácia v textilnom priemysle, je
predzvesťou vývoja, aj v ostatných odvetviach priemyslu...
.čas na zmenu
Iste, je viac inštitúcií,
ktoré by mali o tomto probléme diskutovať. No k riešeniu môžu prispieť aj
oblasť ekonomiky
.návrat k hodnotám
To, čo umožnilo nevídaný
hospodársky pokrok v západnom svete, je systém demokracie a kapitalizmu, ktorý
vyrástol na židovsko-kresťanských hodnotách. Práve teraz nastal čas, aby
hospodárske inštitúcie, podporili návrat k skutočným hodnotám a odmenili sa
systému, ktorý dal nevídanú slobodu tvorivosti ľudského ducha a obchodovaniu.
Začať možno napríklad tým, že
sa nebudú diskriminovať zamestnanci s rodinami a podporovať kultúra single, že
voľné prostriedky firma použije na podporu rodinných programov, že ženy po materskej
sa budú môcť vrátiť na svoje pracovné miesto a že firmy budú inzerovať v
médiách (a teda ich podporovať), ktoré sa orientujú na rodinné hodnoty.
Je potrebné začať rozlišovať
medzi hodnotami, pýtať sa, čo je prínosom pre spoločnosť a ako dosiahnuť zisk,
bez toho, že by to bolo na úkor budúcnosti. Táto otázka je dôležitá ešte z
jedného dôvodu. Nie je to tak dávno, čo sme boli svedkami účtovných podvodov,
krachu, či vytunelovaniu veľkých korporácií. Tento problém poukázal na to, že
je dôležité, aké hodnoty zamestnanci vyznávajú. Pokiaľ sú egoistické, nemajú
problém poškodiť svojho zamestnávateľa. Preto ak firmy podporia návrat k
hodnotám, tento prístup sa im vráti cez zodpovedný prístup zamestnancov k
svojím povinnostiam.
Je najvyšší čas na zmenu hodnôt.
Mali by sme sa poučiť z histórie...
...súčasný svet sa totiž
začína podobať na staroveký Rím. Aj on po veľkom rozmachu začal strácať
vnútornú silu, následkom čoho sa zrútil mravný poriadok a nakoniec aj samotná
spoločnosť. Západnému svetu hrozí to isté. Bez hodnôt, je spoločnosť odsúdená
na zánik...
Pohľad osobností
Príchod kultúry smrti a
jej uplatnenie v spoločnosti, vyvolalo odozvu aj medzi osobnosťami, ktoré
spoznali jej skutočnú tvár.
.hrozí nám zánik?
Po zrútení sovietskeho bloku James
Cooper, šéfredaktor časopisu American Arts Quarterly, vyzýval
amerických konzervatívnych politikov, aby upriamili pozornosť na médiá. Upozorňoval,
že marxizmu sa podarilo zmocniť inštitúcií, ktoré šíria kultúru a formujú
správanie a hodnoty ľudí. Podľa neho „ovládanie kultúry ľavicou diktuje
nielen odpovede, ale aj kladenie otázok“.
V podobnom duchu sa niesli
slová amerického senátora Roberta Dola: „dospeli sme k
bodu, keď naša populárna kultúra ohrozuje náš charakter. Produkuje nočné mory
násilností, mravného úpadku a sexuálnej zvrátenosti. Prúd tvorby, ktorá sa
vyžíva vo zvrhlostiach, musí skončiť.“
Podľa katolíckeho filozofa a
politológa Michaela Novaka „konzumný štýl života a strata
zmyslu pre tradíciu a základné kultúrne hodnoty, vedú k morálnej ľahostajnosti
a k rozpadu spoločenských vzťahov a štruktúr“.
Pápež Benedikt XVI.
ešte ako kardinál Ratzinger povedal, že „kultúra Západu je diabolská, ak
ľudí presviedča, že jediným cieľom života je pôžitok a vlastný prospech“.
Podľa nemeckého teológa Jürgena
Moltmanna „dnešné ľudstvo žije v bludnom kruhu pocitu zbytočnosti
a odlúčenosti od Boha... Svetom sa šíri zmätok, rezignácia a beznádej“.
O vážnosti situácie svedčia aj
slová Jána Pavla II.: „len zosúladenou spoluprácou
všetkých, ktorí veria v hodnotu života, bude možné zabrániť pádu civilizácie a
jeho nedozerných dôsledkov.“
.hodnotenie knihy
Patrick Buchanan používa
jednoduchý jazyk, aj keď trochu náročnejší na čítanie, z dôvodu informačnej
presýtenosti. V knihe sa nachádza veľa štatistických údajov a zákulisných
informácií, či už z oblasti politiky, alebo spoločnosti. Kniha je spracovaná
vedeckým spôsobom, to znamená že „pod čiarou“ sa nachádzajú vysvetlivky a na
konci každej kapitoly sa nachádzajú odkazy na jednotlivé pramene. Ak vás táto
téma zaujala, môžete vďaka týmto odkazom pokračovať v štúdiu a prehlbovať svoje
vedomosti o „kultúre smrti“. Ja som sa snažil (prevažne v predchádzajúcich
troch častiach) priblížiť to, čo je podľa mňa najdôležitejšie posolstvo autora,
ale v knihe sa dočítate tohto oveľa viac: či už o migrácií, asimilácií
prisťahovalcov, zastrašovanie väčšiny menšinou (v oblasti práv), ale aj o
napätí medzi príslušníkmi rôznych rás. Mňa osobne zaujalo, ako hodnotí
jednotlivé filmy a seriály a ich prínos pre spoločnosť, pričom mnohé z nich sa
v spoločnosti (aj u nás) stali „kultovými“. V knihe sa dočítate veľa o
americkej histórií, mentalite a princípoch, na ktorých stojí americká
spoločnosť. Autor toto všetko porovnáva s informáciami a štatistikami, ktoré má
z celého sveta. Kniha Patricka Buchanana, môže nepochybne rozprúdiť diskusiu...
.moje subjektívne
hodnotenie
Hoci to zvyčajne v recenziách
nerobím a snažím sa priblížiť myšlienky a dielo autora a nie moje vlastné
(ktoré môžu byť čitateľovi ukradnuté), teraz urobím výnimku a napíšem svoj
subjektívny pohľad.
Nemyslím si, že frankfurtská
škola zohrala kľúčovú úlohu pri zmene spoločnosti, pretože tých vplyvov a
myšlienkových prúdov je oveľa viac a nemyslím si, že je správne obviňovať túto
školu zo všetkých zmien, ktoré nastali v spoločnosti. To, čo sa zmenilo, je
predsa človek. Mnohé (nielen technické) vymoženosti mu umožnili, aby sa naplno
prejavil a často pri tom ukázal nedostatok charakteru.
Mnohé vymoženosti teda boli
zneužité. Ale to neznamená, že nemôžu byť prínosom. Veď napr. pre pestovanie
orgánov, môžeme využiť dospelé kmeňové bunky a takých príkladov je viac. Súhlasím
však s autorom, že je dôležité sa pýtať, aký je význam hodnôt, či sú prínosom
pre jedinca a spoločnosť, či ponúkajú riešenie problému a predovšetkým, či
ponúkajú človeku šťastie. Takáto diskusia mi v spoločnosti chýba, nehovoriac o
tom, že by to mala byť diskusia založená na počúvaní a prijatí človeka s jeho
problémami. Samotné oháňanie sa princípmi nikam nevedie, lebo je neosobné a
často v ovzduší nepochopenia a odsudzovania druhých.
Môžeme sa líšiť v pohľade na
mieru, akou sa kultúra smrti podpísala na úpadku spoločnosti. Sú tu totiž aj
ďalšie „koncepcie“, ktoré pridali ruku k „dielu“. Bolo by však chybou,
spochybniť jej existenciu. Poraziť takúto kultúru možno totiž len vtedy, ak
uznáme jej existenciu a spoznáme jej filozofiu...
Tomáš Hupka
Patrick Joseph Buchanan
Narodil sa v roku 1938 vo Washingtone. Študoval filozofiu na univerzite
Georgtown vo Washingtone a žurnalistiku na Columbijskej univerzite. Bol hlavným
poradcom troch amerických prezidentov, Nixona, Forda a Reagana, pričom za
prezidenta Reagana bol riaditeľom jeho tlačového oddelenia. V rokoch 1992 a 1996 sa uchádzal o
kandidatúru na prezidenta USA za Republikánsku stranu a v roku 2000 už ako
kandidát za Reformnú stranu. V oboch prípadoch neúspešne. Často vystupuje v
televíznych talk show na NBC a CNN. Napísal stovky článkov do rôznych
amerických konzervatívnych časopisov a niekoľko kníh, pričom k najvýznamnejším
patria Right from the Beginning, A republic, not an Empire, a Death of the
West. V súčasnosti je politickým analytikom televízie MSNBC a šéfredaktorom
mesačníka American Conservative.
Spracované podľa: Patrick j. Buchanan,
Smrt západu. Mladá fronta, Praha 2004, s. 400, pôvodne 495 Sk, ale dá sa zohnať
aj za 375 Sk. ISBN 80-204-1105-8 a uverejnené 23.11. 2008 v časopise Týždeň /www.tyzden.sk/
|
Re: Kultúra smrti a T.G.Masaryk (Skóre: 1) Vložil: mk (miliko(a)atlas.cz) v Pondělí, 24. listopad 2008 @ 22:46:01 CET (O uživateli | Poslat zprávu) | Už před touto školou si všiml Masaryk, že ´naše kultura je fascinovaná smrtí´, a to bylo někdy v rozmezí, 1890 až 1910 (podle záspiků jeho přednášek). Habilitoval se spisem ´´Sebevražda´´, kde ale myslel morální sebevraždu, když se nectí hodnoty. Toho si všiml Masaryk ještě před Němci.
|
|
|
Re: Kultúra smrti (Skóre: 1) Vložil: Elo v Úterý, 25. listopad 2008 @ 15:03:06 CET (O uživateli | Poslat zprávu) | Chvíľlu som úmyselne čakal, ale vidím, že osadenstvo GS má v krvi radšej polemické články, kde sú dva tábory proti sebe ako obvykle P a K. A tu je čosi iné. . Myslel som takúto tému /alebo iné vhodné témy/ práve ako možnosť uvedomiť si potrebu hľadať to, čo by nás mohlo aj spájať /aby sme nevyčerpávali svoju energiu iba na polemiku../ a o čom by sme spoločne mohli rozmýšľať čo môžeme my, maličkí ľudia v našom prostredí, v našom podniku, v našej škole, v našej obci, v našich médiách, v kluboch a pod. robiť, aby sme aspoň do určitej miery ovplyvnili umenšenie kultúry smrti a zväčššenie či skavalitnenie kultúry života práve tam, kde sa rozpriestiera smrť... . Veď kultúra smrti fičí okol nás. Počúvame, čítame o tom, kona sa to... Myslím, že je to výzva pre nás kresťanov bez ohľadu na denomináciu, pretože verím, že všetci sa cítime súčasťou kultúry života, opravdivého života. A kto by mal byť vyvážením kultúry smrti, ak nie kresťania, ktorých Pán pomenoval "soľ zeme " a "svetlo sveta"?... . Možno jednou z predpokladov konania v tejto oblasti je uvedomiť si, či ma tento problém vôbec páli. Ak nie, ak mi je jedno, že naše krajiny ptrakticky vymierajú, že mladí sa nechcú ani ženiť, ani vydávať, len sa zabávať... Ak aj sú v rodine, nechcú mať deti, pri trežom dieťati /niekedy aj skôr/ už pomýšľajú na abort, nevadí im eutanázia a zákony, ktoré sa presadzujú práve v tejto dobe, sú tolerantní k homosexuálnym zväzkom aj vrátane adopcie detí atď., ak im je všetko "fuk", tak to je prinajmenšom mejaký symptom, že čosi nie je zdravá v nás, v kresťanoch, že sme stratili "soľ". "No ak sa soľ stratí, na nič už nie je, len ju vyhodiť" - hovorí Pán... . Ak by mal niekto nejaký podnet, prípadne skúsenosť zo svojho okolia, odpozorovania niekde, ktorá by nmohla aj nás, GS-alíkov inšopiroivať, bol by som vďačný...
|
|
|
Re: Kultúra smrti (Skóre: 1) Vložil: noire v Úterý, 25. listopad 2008 @ 23:21:27 CET (O uživateli | Poslat zprávu | Blog) | Při čtení článku jsem nabyl dojmu, že zmíněná kniha je kromě určitých pojmů o tzv. Frankfurtské škole naplněna trochou odhalení o tajném spiknutí, trochou černých můr o těch nejhorších hříších světa a trochou ještě černějších vizí o světě budoucím, tedy pokud se všichni neobrátime...
Nechci hodnotit, jestli tak kniha je dobrá nebo špatná, jen vypadá jako většina jiných amerických knížek, napsaná pro konzumaci slov a komerčně určená určité množině čtenářů, která si jen potvrdí, že je asi nějaké tajné spiknutí, kolem létají černé můry, které ohlašují ještě černější vize a že se musí všichni obrátit. Předložená "pravda" na stříbrném podnose, o které nelze polemizovat, ani jí hledat, a třeba jí i žít. Proto k tomu asi není co dodat....
MartinČ.
|
Re: Re: Kultúra smrti (Skóre: 1) Vložil: Elo v Středa, 26. listopad 2008 @ 09:43:18 CET (O uživateli | Poslat zprávu) ) | Myslím, že ani to nemusí byť taajné spiknutie. Ved sa to deje pred našimi očami. Určite môžu byť aj organizácie, ktoré podporujú tento proces a neechcú byť zverejnení, pretože by ich to kompromitovalo. Preto diplomatickejšie je, ak sa to robí cez konkrétbnych ľudí, ktorí môžu pochádzať z viacerých duchovne príbužnýczh hnutí či spolkov a pod. Ale som presvedčený, že kdesi tam v pozadí toho všetkého, ak ide o smrť, kazenie, demoralizovanie, rácanie všetkého toho, čo je v zhode s kresťanským a kristovým, je diabol. A zrjme väčšina tých ľudí nevie, že ťahá jeho káru. Dokonca si môžu myslieť, že sú priekopnícu nového, lepšieho, slobodnejšieho sveta, že leopšie pochopili určité súvislosti a pod. . Len mi je ľúto, že ťasto sú aj medzi takými spomenutými ľu´dmi aj kresťania, aj keď jasne vedia z Evanjelia, či z obsahu svojej viery, že čosi je v rozpore... Človek je bytosť, v ktorej sa dajú spojiť aj tie najprotirečivejšie hodnoty a kombinácie, a pritom nemusí byť ani schizofrenik psychiatrický /je duchovný schizofrenik/...
|
]
Re: Re: Re: Kultúra smrti (Skóre: 1) Vložil: noire v Středa, 26. listopad 2008 @ 21:47:56 CET (O uživateli | Poslat zprávu) ) | Před našima očima se nějaké věci dějí, ale o více věcech slýcháme jako zkreslené pověsti přes sdělovací prostředky (dnes moderně média) nebo od lidí, kteří něco tvrdí, ale ve skutečnosti žijí jinak. Můžu tedy věřit svým očím a uším? V Bibli je napsáno, že svět ve zlém leží a že jeho vládce Satan je otec lži. Proto si spíše nad zprávami, které přicházení, říkám, jestli mi slouží k povzbuzení a posílení víry, nebo je to jen zase nějaká skupina prázných slov, o kterým Ježíš pravil, že z nich budeme skládat účty.
Je škoda, že hodně křesťanů se zabývá věcmi tohoto světa a táhnou břemeno se svým nepřítelem. Jak vyvést tyto nešťasníky z bludu? Nejlepší cesta je žít podle Krista a ti, kdo táhnou jho s nepřítelem, spatří živou církev, a ti z nich, kdo mají zájem, odstoupí od své špatné cesty.
Přeji hodně Božího požehnání
Martin Č.
|
]
Re: Re: Re: Re: Kultúra smrti (Skóre: 1) Vložil: Colin v Středa, 26. listopad 2008 @ 22:07:23 CET (O uživateli | Poslat zprávu) ) | Chvíli jsem si myslel, Martine, že nejsi přístupný předžvýkaným pravdám, které musí křesťánek přijmout anebo uznat, že je na straně nepřítele. Frontman neokonzervatismu P.Buchanan na to vypadá. A pak napíšeš další příspěvek, v kterém vypadáš jako neokon na druhou. Nerozumím. |
]
Re: Re: Re: Re: Re: Kultúra smrti (Skóre: 1) Vložil: noire v Čtvrtek, 27. listopad 2008 @ 22:02:38 CET (O uživateli | Poslat zprávu) ) | Díky za upozornění, ale občas se mi stane, že když si přečtu komentář o den později, tak se divím, co jsem zplodil, a pod co jsem se podepsal. Tobě se to třeba nestává. Jsi stále a vždy konzistentní, a na všechno máš správnou odpověď.
Já jsem v dobré víře po obrácení přijal všechno i s chlupama, a teď to znovu přebírám, hledám to, co je z toho ryzí a co je jen nějaký blyštivý střep, na co se mohu spolehnout a co mi jen propíchne dlaň. Kromě nějakých švindlkursů v KS v Praze a dvou let řečtiny u Přecechtělové nemám jiné teologicky orientované vzdělání, proto je mě lehké nařknout, že hájím nějaké kejkle neokonzervativců. Předpokládám jen, že tě jen nadzvedlo nějaké neobratné vyjádření, viděl jsem, jak je Elo prostý ve víře, tak jsem ho chtěl nějak povzbudit.
Jinak ty pravdy, co musí křesťánek přijmout, se na mě pořád valí ze všech stran. Člověk jen trochu zapochybuje o pravdách Alana Vincenta, a už dostane do žákovké knížky poznámku, že je drzý. Můžeš mi tedy poradit, co mám dělat, abych obstál?
MartinČ.
|
]
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Kultúra smrti (Skóre: 1) Vložil: Colin v Čtvrtek, 27. listopad 2008 @ 22:32:01 CET (O uživateli | Poslat zprávu) ) | Člověk jen trochu zapochybuje o pravdách Alana Vincenta, a už dostane do žákovké knížky poznámku, že je drzý.
:-)))) Jen tak dál. To nedávno Marek prohlásil - řídíc právě pastorálku - na nějaký návrh, že "církev není demokracie". I zeptal jsem se nahlas "Proč ne?" Podíval se na mě zrakem učitele a řekl něco jako "proto, Oline". A já jsem se usmíval a přešel to. Ani na okamžik mě to jeho "proto" nepřesvědčilo a já trvám na tom, že v církvi má být demokracie, protože církev demokracii vymyslela. A občas o tom mluvím.
OČ JDE: Aby bylo v církvi snesitelně, musíme namíchat citlivě navolený amalgam. Přiměřeně podřízenosti a poslušnosti, protože nejsme zodpovědni za to, abychom všechny přesvědčili o své pravdě a zachránili je před chybami, a taky proto, že nebudeme-li takoví nemohou nám ostatní ničím posloužit. Přiměřeně také vlastní vůle, konzistence, osobně získané víry, která neopisuje a nevymlouvá se na druhé, a to se získává tak že se nikdy nesrovnáváš s požadavky těch druhých, ani vedoucích, ale srovnáváš se jen s tím, co je v tobě samém to nejlepší, se svými možnostmi. Přiměřeně dále přidáme kus své osobní přítomnosti a angažovanosti, zejména ochoty pomoci někomu, kdo to zrovna potřebuje. Říká se tomu poněkud nadneseně služba. A to všechno zamícháme, okořeníme lžící zdravého selského rozumu a špetkou humoru, podlijeme všeobecnou pozorností k tomu, co chce asitak Bůh, což zjišťujeme třeba v Bibli a vyjadřujeme pokud možno vlastními slovy, a servírujeme do sboru. Kdo má chuť ať si vezme. Když někdo nechce,taktně to přejdeme.
Výsledkem je sebevědomý, integrovaný křesťan. který se nebojí.
|
]
Re: Re: Re: Re: Re: Re: Kultúra smrti (Skóre: 1) Vložil: Colin v Čtvrtek, 27. listopad 2008 @ 22:36:20 CET (O uživateli | Poslat zprávu) ) | P.S. Seš milej chlap. |
]
|
|
Re: Kultúra smrti (Skóre: 1) Vložil: Neofolk v Pátek, 24. červenec 2009 @ 21:26:55 CEST (O uživateli | Poslat zprávu) | Ľudstvo na tomto svete napáchalo už dosť škôd, katastrof a neprávností. Ničilo prírodu, betónovalo lúky, lesy, polia, zabíjalo ostatné zvieratá pre svoj prospech a zábavu. Zaslúži si smrť viac ako čokoľvek na svete. Nemôže žiť večne. Viva Lukács, viva Horkheimer, viva Gramsci, viva Adorno, viva Fromm, viva Reich, viva Lacrimosa!
|
|
|
|
|