Ježiš dopúšťa duchovné boje pre naše očistenie, nie ako trest. Utrpenie nie je na našu smrť, ale na našu spásu.
Z LISTU PÁTROVI AGOSTINOVT, 23. MAREC I917
Ak robí diabol veľký rozruch okolo vás, radujte sa, lebo je to dobrý znak. Čoho sa musíme obávať - to je jeho pokoj a súlad s ľudskou dušou.
Nech vás tieto drobné nedokonalosti neznechutia. Majte sa stále na pozore, aby ste sa vyhýbali hriechu. Ak však zbadáte, že ste v niečom zlyhali, neoddajte sa neužitočnému náreku, ale padnite na kolená pred Bohom. Nech vás mrzí vaša slabá vernosť; úprimne ľutujte; poproste nášho Pána o odpustenie; zaumieňte si, že budete v budúcnosti opatrnejšie, a potom hneď vstaňte a choďte ďalej (...). Uisťujem vás, moje najmilovanejšie dcéry, že kým žijeme, takéto zlyhania a drobné útoky vášní sú nevyhnutné. Veď sám veľký apoštol svätý Pavol volá k nebesiam: „Badám teda taký zákon, že keď chcem robiť dobro, je mi blízko zlo. Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom, ale vo svojich údoch pozorujem iný zákon, ktorý odporuje zákonu mojej mysle a robí ma zajatcom zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch. Ja nešťastný človek! Kto ma vyslobodí z tohto tela smrti?" Rim 7, 21-24 Dcéry moje, musíme sa zmieriť s tým, čo sme zdedili po našich predkoch, Adamovi a Eve. Naše sebectvo zomiera až po nás a bude nás sprevádzať až po hrob. Bože drahý! Aké nešťastie pre nás - úbohé Evine deti, dcéry moje! Neustále budeme pociťovať dráždivé útoky vášní, pokým žijeme v tomto úbohom vyhnanstve. Ale čo na tom? Máme sa hádam znechutiť a zriecť sa nebeského života? Nie, najdrahšie dcéry, vzmužme sa. Stačí len nedať súhlas našej nerozhodnej vôli (...).
Z LISTU RACHELINE RUSSOOVEJ A RACHELINE GISOLFIOVEJ, 25. SEPTEMBER I917
Dušu, ktorá má vládnuť s Ježišom Kristom vo večnej sláve, (...) treba pretvoriť údermi kladiva a dláta. Čím sú však tieto údery kladiva a dláta, ktorými božský Umelec opracúva kameň, čiže vyvolenú dušu? Drahá sestra, tieto údery dláta - to sú nepríjemnosti, obavy, pokušenia, duševné múky a búrky s návalmi bezútešnosti ba i fyzickej bolesti.
Poďakujte sa teda nekonečnému milosrdenstvu večného Otca za to, že takto zaobchádza s našou dušou, pretože je predurčená na spásu.
Z LISTU RAFFAELINE CERASEOVEJ, 19. MÁJ 1914
Trýzeň a múky boli odjakživa dedičstvom a údelom vyvolených duší. Čím viac chce Ježiš pozdvihnúť dušu k dokonalosti, tým viac ju skúša utrpením. Vravím vám, radujte sa, že ste napriek vašej nehodnosti dostali takéto privilégium. Čím viac sa trápite, tým viac by ste sa mali radovať, lebo v ohni múk sa duša stáva čistým zlatom, hodným toho, aby žiarilo v nebeskom paláci.